Sonate F-Dur pre violončelo a klavír od Richard Strauss

Violončelová sonáta op. 6 bolo zložené počas zjavne často prerušovaného obdobia troch rokov, čo je mimoriadne dlhá doba pre Straussovu ranú tvorivú fázu. Kompozičný proces splodil dve nezávislé verzie diela, z ktorých prvá vychádza prvýkrát na základe textu v Kritickej edícii diel Richarda Straussa v aktuálnom vydaní ako praktický hudobný text. Genézu týchto dvoch verzií a dôvody pre revíziu možno rekonštruovať iba čiastočne: iba jeden z dochovaných autogramov nesie dátum a druhá verzia prežíva iba v tlačenej podobe. Strauss navyše o tejto skladbe podrobnejšie nekomunikoval v korešpondencii so svojou rodinou a priateľmi. Medzi oboma verziami Sonáty sú obrovské rozdiely: Strauss vymazal celú druhú a tretiu vetu Larghetto a Allegro vivace a nahradil ich novo zloženými Andante a Finale. V prvej vete Allegro con brio si Strauss ponechal tematicko-motivický materiál a kompozične zložité pasáže ako trojhlasová fuga vo vývojovej sekcii (od taktu 241 v prvej verzii a takte 275 v druhej verzii) takmer neporušenej v nová verzia sonáty, ale tiež vykonala rozsiahle zmeny, najmä v štruktúre klavírneho partu, motivicko-tematickom vývoji pohybu a jeho harmónii, ktorá sa stala oveľa ambicióznejšou.12 Osobitná pozornosť by mala byť venovaná opakujúcemu sa sprievodu téma con espressione začínajúca v takte 32 a výrazne kratší vývoj v prvej verzii. Aktuálne tlačené vydanie prvej verzie violončelové sonáty Richarda Straussa teraz umožňuje sledovať Straussov kompozičný vývoj v tomto období. Význam rozdielov medzi verziami tiež znamená, že pre predstavenia sú teraz k dispozícii dve sonátové skladby pre violončelo a klavír od Richarda Straussa so zásadnými rozdielmi v ich základnom charaktere. (z predhovoru redakcie)