Sonata no. 2 in g minor op. 117 - Sonata no. 2 in g minor op. 117 noty pre violončelo a klavír

Na rozdiel od prvej violončelovej sonáty (HN 1357) zloženej o štyri roky skôr sa táto podstatne chytľavejšia a hravejšia druhá sonáta tešila veľkému úspechu u publika i kritikov hneď od začiatku. Priateľ a spolupracovník Vincent d'Indy napísal Faurému deň po premiére v máji 1922: Rád by som vám povedal, ako veľmi ma stále okúzľuje vaša tak krásna sonáta. Našiel som v ňom to, čo sa dnes zdanlivo zabúda: hudbu. Nie je preto prekvapením, že sa sonáta rýchlo dostala do koncertného repertoáru, kde si k tomu dnes udržuje nesporné postavenie. Duo David Geringas a Markus Bellheim poskytlo prstoklady.