Sonata in F major op. 6 - violončelo a klavír

Okrem Klavírneho kvarteta op. 13 a Husľová sonáta op. 18, Violončelová sonáta op. 6 patrí medzi najvyzretejšie diela komornej hudby zo Straussovho raného diela. Vplyvy Mendelssohna, Schumanna a Brahmsa sú zrejmé, pričom ponecháva dostatočný priestor pre veľmi osobný tonálny jazyk, často s prekvapivými rytmickými a harmonickými obratmi fráz. Strauss podrobil prvú verziu dokončenú na začiatku roku 1881 radikálnu revíziu cez zimu 1882/83; úvodná veta bola dôkladne prepracovaná, dve nasledujúce vety prepísané úplne. Stálo to za to, pretože po premiére v Drážďanoch napísal skladateľ matke: „Moja sonáta zožala mimoriadny ohlas, potlesk bol obrovský, gratulácie ku mne prichádzali zo všetkých strán.“