Sonata For Piano a Arpeggione In A Minor D 821 - Ausgabe für Violončelo

Dobré úmysly jednoducho nie sú dosť dobré (voľne parafrázovať Kurta Tucholského): arpeggione, akýsi hybridný nástroj ako veľká sláčiková gitara, nikdy nezískal prijatie medzi hudobníkmi. Táto kuriozita inštrumentálneho inžinierstva by bola určite dávno zabudnutá, keby pre ňu Franz Schubert zo všetkých ľudí nenakrútil svoju a mollovú sonátu. Toto trojveté dielo je teraz skutočne nesmrteľné, ale zároveň predstavuje problém ako Urtext, pretože pôvodnú arpeggionovú časť nemožno vykonať na nástrojoch, ktoré najbližšie približujú jeho zvuk jasne viole alebo violončelo bez niektorých zásahov do textu. G. HenleVerlag rieši dilemu na jednej strane nastavením časti arpeggione Urtext nad pôvodný klavírny part (partitúra), a na druhej strane jasným označením niekoľkých nutných posunov oktáv v zahrnutých inštrumentálnych partoch. Pre vydavateľa neprichádzala do úvahy transkripcie iného nástroja, ako sú husle (ako boli zahrnuté v posmrtnom prvom vydaní Diabelliho), flauta alebo iný vysoký melodický nástroj, pretože tie sú jednoducho príliš vzdialené zvuku, ktorý mal Schubert na mysli . V najlepšom prípade môže kontrabasová časť stále fungovať. Alebo…?