Sonáta Es dur pro klavír Hob. XVI:49 "Genzinger" od Joseph Haydn

Sonáta Es dur č. 49 je jednou z najpopulárnejších Haydnových klavírnych sonát vôbec. Venoval ho Anne Jerlischek, ktorá mala na starosti hospodárstvo Esterházyovcov, ktorá ho objednala. Haydn však zrejme pracoval na diele už nejaký čas, keď dostal túto zákazku a pôvodne mal na mysli inú zasvätenú Máriu Annu von Genzinger, manželku viedenského osobného lekára Mikuláša I. Esterházyho. V P.S. v liste, ktorý jej adresoval, napísal: „Pozn.: Mademoiselle Nanette [Anna Jerlischek] nesmie vedieť nič o skutočnosti, že táto sonáta už bola napoly dokončená, pretože inak by o mne mohla získať nesprávny dojem, čo by mohlo byť pre mňa veľmi nevýhodné. ja, pretože musím byť veľmi opatrný, aby som nestratil jej priazeň." Tajný zasvätenec sa evidentne obával technických ťažkostí pri krížení ľavou cez pravú ruku v Adagiu sonáty a Haydnovi napísal: „Sonáta sa mi veľmi páči, ale je tu jedna vec, ktorú by som si prial zmeniť (ak do tej doby robiť to neuberá dielu na kráse), a to je pasáž v druhej časti Adagia, kde sa prekrížia ruky; Nie som na to zvyknutý, a preto sa mi to ťažko robí, a tak mi prosím dajte vedieť, ako by sa to dalo zmeniť.“ Haydn však ponechal túto pianisticky účinnú časť nezmenenú. Toto jediné vydanie vyšlo ako súčasť série populárnych diel z katalógu Bärenreiter na oslavu 100. výročia vydavateľstva. Predstavuje úryvok z antológie Haydnových „Neskoré klavírne sonáty“ (BA10804), ktoré upravili Bernhard Moosbauer a Holger M. Stüwe s poznámkami o historickej interpretačnej praxi a prstokladoch od Rebeccy Maurer.