Ruské piesne pre 2 ženské hlasy so sprievodom klavíra

Na prianie svojho priateľa, podnikateľa a mecenáša Jána Neffa, z ktorého podnetu vznikli aj Moravské dvojspevy, upravil Antonín Dvořák začiatkom roku 1883 šestnásť ruských ľudových piesní vybraných zo zbierky Piesne ruského národa, ktorá vyšla roku 1866 v starostlivosti petrohradského skladateľa (1794-1871) a ktorú Dvořák pravdepodobne dostal priamo od Neffa, nadšeného rusofila. Dvořák sa v úprave 16 piesní z tejto zbierky pre hlas a klavír obmedzil na to, že k pôvodným melódiám pripojil druhý hlas a u niektorých čiastočne pozmenil Bernardovu štylizáciu klavírneho sprievodu (najvýraznejšie v piesňach č. 6, 14 a 16). Táto úprava svedčí o Dvořákovom porozumení pre charakteristický ráz pôvodných piesní a nezaprie už v tom čase úplne vyzretý skladateľov rukopis. Predkladané vydanie je pretlačou kritického vydania z roku 1951 (vydavateľstvo Orbis) vychádzajúceho z Dvořákovho autografu (Súborné vydanie diel Antonína Dvořáka VII/5).