Duet pre rúrky

Štvorvetý cyklus uvádza dielo krátkou Intradou v h-moll, v ktorej sa rozohrávanie oboch trubiek rýchlo premení do závažnej atmosféry ďalších viet. Nasledujúce Scherzo v d-moll je skôr úškrnom ako vtipom. Prináša kontrastné plochy poltónov a širokých intervalov na pozadí dramatických harmonických javov a dielo sa stáva temnejším. Tretia veta, Intermezzo v B-dur, ktorého dynamický rozsah sa pohybuje medzi ppp a pp, nahliadne do sveta úplného pokoja, kde jediným pohybom sú spomienky prichádzajúce v rôznych harmonických odtieňoch, oslobodené od usilovania. Záverečná štvrtá veta, Elégia v as-moll, je najzávažnejšou časťou a zavŕšením diela. Prereže ticho predchádzajúcej vety sólovou kantilénou prvej trubky čoskoro nasledovanou kontrapunktom druhého hlasu. Štvrtá veta je obrazom priebehu ľudského života, ako sa mi javil v mojich 27 rokoch, keď dielo vzniklo. Popisuje postupne osamelosť, túžbu, rozlet a pád, stretnutie s beznádejou, vzopätie, ambivalenciu stredného veku, radosť z úspechu, vidinu konca, úpadok, vzdor, rekapituláciu a rezignáciu.