Baroková operná ária II. Jiří Kotouč (ed.) - spev a klavír
Autor | Kolektiv autorů |
Kód | R441 |
EAN | 9790660614747 |
Obtiažnosť | Mírně pokročilý |
Vydavateľ | Český rozhlas |
Jazyk | Čeština |
Veľkosť | 230x300x10 mm |
Dostupnosť | do 10 pracovních dnů |
Ide o veľmi krásne, vzácne a málo dostupné diela – bola by škoda, aby ich širšia verejnosť nepoznala. Árie sú pre rôzne hlasy a najrôznejšie stupne možností spevákov. Mužské role, v baroku interpretované väčšinou kastráty, môžu dnes samozrejme spievať tenori či barytóni. Rovnako transpozície sú možné – aj sám Händel osobne niektoré árie transponoval, ak sa mu zmenilo zloženie súboru. Už Caccini odporúča, aby si každý vybral tóninu, ktorá jeho hlasu vyhovuje. Giovanni Bononcini (1670–1747) študoval v Bologni, stal sa virtuózom na violončelo, vo svojej rannej mladosti komponoval hudbu inštrumentálnu a duchovnú. Čoskoro presídlil do Ríma, napísal 27 opier, ktoré sa hrali vo všetkých veľkých európskych mestách. Od roku 1720 sa zdržiaval 12 rokov v Londýne, kde uviedol oper sedem. Napísal cez 300 komorných kantát a ďalšie inštrumentálne aj sakrálne diela. Po odchode z Anglicka pôsobil v Paríži, Lisabone a svoju životnú dráhu zavŕšil vo Viedni. Francesco Cavalli (1602-1676) bol už v štrnástich rokoch prijatý Monteverdim do zboru baziliky sv. Marka v Benátkach, šiel v stopách svojho majstra na poli opernom – napísal 42 opier (v Benátkach bolo v prvej polovici 17. storočia 18 operných divadiel pri vtedajších 140 000 obyvateľoch tohto mesta). Bol prvým, kto zhudobnil libreto „Xersè“ (Nicolò Minato), ktoré neskôr upravil Silvio Stampiglia pre Bononciniho (Rím 1694), použil ich aj Händel (Londýn 1738). Giovanni Battista Pescetti (1704-1766) pôsobil okrem deviatich rokov strávených v Londýne v rodných Benátkach. Tam skomponoval 23 opier, v Anglicku potom ďalších 6. Jeho diela boli veľmi obľúbené v celej Európe. Bol aj významným učiteľom kompozície, okrem iných u neho študovali aj Josef Mysliveček či Antonio Salieri. Leonardo Vinci (1690-1730) žil v Neapole, ako operný skladateľ bol známy po celej Európe. Napísal 37 opier, mnohé árie z nich boli vkladané do diel iných autorov. Händel v Londýne uviedol jeho operu „Elpidia“. V hojnej miere vydával jeho diela londýnsky nakladateľ John Walsh. Zomrel pomerne mladý, traduje sa, že násilnou smrťou. Antonio Vivaldi (1678-1741) sa narodil v Benátkach. Bol vysvätený za kňaza, ale čoskoro potom ochorel a nemohol slúžiť omše. Obrátil preto svoju pozornosť cele k hudbe. Bol hudobným riaditeľom sirotinca „Ospedale della Pietà“ v Benátkach, kde sa milé deti vzdelávali v hudbe a speve, vo vedľajšom chráme sa konali koncerty jeho žiactva. Napísal nesmierne množstvo diel inštrumentálnych, slávna zbierka „Il cimento dell´armonia e del' Súboj harmónie a nápadu) obsahujúci husľové koncerty „Le quattro staggioni“ (Štvoro ročných období) je venovaná českému grófovi Morzinovi. Pre pražské Šporkovo divadlo skomponoval operu „Argippo“. Oper napísal celkom 50, z ktorých mnohé boli uvedené práve v Prahe. O svojej árii z opery „Giustino“ – „Sventurata navicella“ napísal v liste: „Ak sa táto nebude páčiť, prestanem písať.“ Na sklonku života sa na cisárove pozvanie odobral do Viedne, kde býval na mieste dnešného viedenského slávneho hotela „Sacher“ . Krátko po smrti panovníka zomiera aj Vivaldi. V posledných rokoch sa Vivaldiho opery uvádzajú vo svete stále častejšie. „Orlando furioso“ bol uvedený v Štátnej opere Praha, neskôr aj vo Valticiach v zámockom parku, „Argippo“ potom v zámockom divadle v Českom Krumlove a vo valtickom barokovom divadle“ Jiří Kotouč